Plnosť, ktorá je slobodná

Nedeľa večer. Práve sme sa vrátili. Ľudia nás vidia ako silnú dvojicu, ktorá stojí bok po boku. Jeden pre druhého. A je to pravda.

On sa vybral na miesto, ktoré mne nie je sympatické. Medzi ľudí, ktorých cesty sa podľa mňa už uberajú inde. Ale je to jeho miesto prijatia. Priestor, kde môže byť, kým je: v smiechu aj v tichu, so všetkými ranami, nevyslovenými pravdami aj tienistými stránkami.

Kedysi by sa v takej chvíli prebudila moja Šupka. Časť, ktorá chráni, by mi šepkala, že keď odchádza, niečo stratím. Dnes je v nej ticho. A ja vykladám veci.

Vykladám seba

Zostali mi posledné krabice. Zároveň tie prvé, ktoré som balila. Tie najosobnejšie: knihy, zápisky, kresby, obrazy, perá. Moje tajomstvá a spomienky. Moje ja.

Vykladám sa sem. Do nového priestoru, do spoločného domova.

Pri tom mi napadá, čo znamená znak Semilly. Malý oblúk, vnútorné ja, má svoje miesto vo vnútri veľkého, vonkajšieho. Nie mimo neho, nie schované v krabici. Presne to teraz robím: dávam svojmu vnútru miesto v živote, ktorý žijem navonok.

Cítim ho

Je sedem. Povedal, že sa vráti do ôsmej. Cítim ho, aj keď tu nie je. Cítim jeho radosť a slobodu. Ako vypína a zároveň sa dobíja. Ako je celý v prítomnosti, ponorený do sveta, do seba aj do nás.

Po líci mi steká slza. Som vďačná. Že má odvahu so mnou žiť. Že má odvahu čeliť sám sebe. A že vďaka tomu som plná aj ja. Nie kvôli nemu, ale preto, že mi ukazuje, aká je plnosť slobodná.

Aká je plnosť slobodná. Aká je sloboda plná.

Píšem mu, že je to v poriadku. Ak mu je dobre, môže prísť aj neskôr. Ale zas nie o veľa, lebo mám sľúbenú masáž. Odpoveď príde hneď: Ďakujem, doma ti všetko porozprávam. Cítim nadšenie aj pokoj. A pred očami vidím jeho úsmev.

Obaja sme šťastní, aj keď je každý inde. Šťastie a sloboda. Okamih prítomnosti. Čo viac nám treba?

Nájdená

Tak dlho som sa hľadala. Tak dlho som bola k sebe prísna, až som sebou pohŕdala. Moje Nožnice, časť, ktorá strihá, aby to rástlo pekne, strihali veľmi hlboko.

Dnes sa cítim nájdená. Plná. Videná v pravde a ľúbená.

Láska pre mňa neznamená, že niekto vyplní moje prázdno. Znamená, že pri ňom mám odvahu vyložiť vlastné veci a nájsť im miesto. Upratať si, kým chcem byť pre seba aj pre neho.

A čo ty?

Blízkosť a sloboda sa nevylučujú, aj keď nás to život často učil inak. Ak sa v tebe niečo stiahne zakaždým, keď si blízky človek vezme priestor pre seba, nie je to slabosť. Je to časť, ktorá sa kedysi naučila, že odchod znamená stratu.

Kde je v tvojom živote miesto pre tvoje vnútro?