Z denníka ·
Koľko si dovolím mať
Na pohovore som si pýtala tretinu toho, čo bolo fér. Za tým stála časť, ktorá ma chránila pred stratou.
Dnes som sedela s kamarátkou pri káve. Každá z nás má inú tému a predsa sa dotýkame toho istého. Minulosť nám stále brzdí radosť, tvorivosť a rast. Mne sa pri tom ukázal strach z prijímania peňazí.
Pohovor, na ktorom som si pýtala málo
Pred dvoma dňami som bola na pracovnom pohovore. Riaditeľka mi povedala, že vo mne vidí viac než len šikovné ruky, a že ma chce primerane ohodnotiť. Opýtala sa, koľko peňazí potrebujem na život.
Odpovedala som, že prežijem aj s menej, a povedala som sumu, ktorá bola zhruba tretinou toho, čo by bolo fér. V tej istej sekunde som vedela, že si môžem pýtať trikrát viac a obe budeme spokojné. Povedala som to napriek tomu.
Šupka, ktorá šetrí pre istotu
Pracujem s vnútornými časťami, inšpirovanými IFS. Každá sa po svojom snaží o moje dobro. Moja Šupka, časť, ktorá chráni, si pred rokmi povedala jednu vec. Zarobím len toľko, aby som prežila. Nič navyše, nič, o čo by som mohla znova prísť.
Vznikla v detstve, keď som videla, že peniaze sa dávajú ďalej. Neskôr som to zažila aj na sebe. Čo som si odložila, nezostalo vždy moje. Zatvárala som kapitoly, ktoré mi nepatrili. Šupka urobila presne to, čo vedela. Držala ma v bezpečnej, ale malej miere.
Keď som mala dosť
Z Austrálie viem, že to ide aj inak. Odišla som tam sama, za našetrené peniaze. Dva roky som vstávala o 1:30, prešla pol hodiny pešo k pekárni a začala piecť. Mala som zaplatený nájom, jedla dobré jedlo, platila štúdium a kupovala knihy, aj drahé radosti. Domov som si priniesla dosť na bezpečný štart.
Nebolo to veľa, ale bolo to dosť. Rovnako dosť som cítila aj v hranici, že moje peniaze zostanú už iba mne. Až tisícky kilometrov od domu som prvýkrát zavrela dvere pred vecami, ktoré mi nepatria.
Hlas, ktorý hovorí, že nie som hodná
Odvtedy mi chodili ponuky, ktoré presahovali moje predstavy. Ľudia boli ochotní platiť za môj čas viac ako sto eur na hodinu. Prišla aj výnimočná ponuka na personalizovanú knihu so sprievodnými stretnutiami. Neverila som jej.
Za tým stoja Nožnice, časť, ktorá strihá, aby „to“ rástlo pekne. Strihajú niekedy príliš hlboko.
Nie som hodná zarobiť tak veľa.
Dnes už viem, že to nebola pravda. Bola to veta časti, ktorá sa ma bála pustiť do sveta bez ochrany.
Zvliekam starú kožu
Cítim to aj fyzicky. Staré presvedčenia sa menia na nové. Strach ma prestáva riadiť a zvyšuje sa dôvera v to, kým som, so všetkým, čo v sebe nosím.
Chcem sa verejne poďakovať koučke a mentorke Andy Profantovej (andyprofantova.sk). Zoznámila ma s mojimi časťami a ukázala mi, ako sa dajú pustiť limitujúce presvedčenia. Je to krásna práca. Spoznať, kto v mojej hlave hovorí a pred čím ma chráni.
A čo ty?
Možno tvojou témou nie sú peniaze. Môže to byť viditeľnosť, odpočinok, láska alebo priestor, ktorý si dovolíš zaberať. Pri čom si sám/sama pýtaš menej, než potrebuješ?